EN Kontakt

Blockchain – technológia budúcnosti?

Zaujímali ste sa niekedy o to, či bol váš hlas pri hlasovaní vo voľbách započítaný? Prípadne či ľudia, s ktorými ste si písali online sú naozaj tí, za ktorých sa vydávajú? Rovnako ste sa mohli spýtať na ozajstný pôvod banánov s nálepkou fair trade, ktoré si kupujete preto, aby ste zachránili túto planétu. Na to, aby ste si mohli byť naozaj istí odpoveďami na tieto otázky je potrebný systém, ku ktorému majú prístup všetci, no nikto v ňom nemôže podvádzať zmenou, respektíve zmazaním dát, pretože všetci k nemu majú prístup a vidia čo sa v ňom deje.

Úvod

Zaujímali ste sa niekedy o to, či bol váš hlas pri hlasovaní vo voľbách započítaný? Prípadne či ľudia, s ktorými ste si písali online sú naozaj tí, za ktorých sa vydávajú? Rovnako ste sa mohli spýtať na ozajstný pôvod banánov s nálepkou fair trade, ktoré si kupujete preto, aby ste zachránili túto planétu. Na to, aby ste si mohli byť naozaj istí odpoveďami na tieto otázky je potrebný systém, ku ktorému majú prístup všetci, no nikto v ňom nemôže podvádzať zmenou, respektíve zmazaním dát, pretože všetci k nemu majú prístup a vidia čo sa v ňom deje.

Takýto systém fungovania predstavuje blockchain. Áno uznávam, mnoho ľudí sa domnieva, že blockchain je technológia, ktorá umožňuje fungovanie Bitcoinu. Pravdou je, že sa nemýlia a práve fungovanie Bitcoinu bol jeho prvotný účel. Avšak je potrebné povedať, že možností a spôsobov ako blockchain využiť je nespočetne veľa.  V prvom rade si vysvetlíme, čo blockchain vlastne je. Blockchain je datábaza. V tejto databáze sa uchovávajú rôzne informácie, ktoré neustále pribúdajú a sú chránené tak, aby ich nikto zvonku, ale ani zvnútra nemohol zmeniť. Asi si kladiete otázku, ako je možné zabezpečiť takúto mieru bezpečnosti. Odpoveď je v skutku jednoduchá. V dnešnej dobe máme zažité fungovanie na báze centralizovaných respektíve decentralizovaných databáz. To znamená, že existuje jedno dátové centrum a v ňom priestor na ukladanie dát. V prípade, že hovoríme o decentralizovanej databáze, je dátových centier niekoľko a v prípade katastrofy v jednom dátovom centre je užívateľ presmerovaný do dátového centra na inom mieste / v inej krajine. Decentralizácia rieši niektoré problémy, avšak nie dostatočne. Dáta sú stále v rukách malej skupiny ľudí, ktorá s nimi môže manipulovať.

Výhody

Blockchain je distribuovaná databáza a technológia, ktorá mení spôsob, akým ľudia medzi sebou fungujú a kooperujú. Dôvodov je niekoľko.

Spôsob akým sú dáta ukladané a sledované

Blockchain ukladá dáta v skupinách, takzvaných blokoch. Bloky sú medzi sebou prepojené chronologickým spôsobom a tvoria jeden celok, ktorý sa metaforicky nazýva reťaz. V prípade, že niekto chce zmeniť akýkoľvek údaj v niektorom z blokov, prepísanie existujúceho bloku už nie je možné. Naopak, požadovaná zmena v údajoch vyvolá vytvorenie nového bloku v ktorom sú zaznamenané údaje o tom „čo“, „kedy“ a „kým“ bolo zmenené.

V zásade nejde o nič nové a svetoborné, pretože práve týmto spôsobom fungovalo kedysi účtovníctvo – systém tabelárneho denníka (hlavnej knihy), v ktorom bola evidencia o všetkých pohyboch materiálov a surovín spolu s informáciami ako sú dátum, čas a zodpovedné osoby.

Blockchain network concept , Distributed ledger, computer connection technology, matrix coded background.

Základným rozdielom medzi centralizovanou metódou, či už vo forme knihy alebo databázy, a blockchainom je ten, že ide o „distributed ledger“ (distribuovaná účtovná kniha) a teda databázu, ktorej kópia je uložená na viacerých uzloch – počítačových zariadeniach. Každý uzol robí identickú kópiu tejto databázy a okrem toho sa aktualizuje samostatne. Vďaka tomuto princípu je dáta v databáze skoro nemožné skompromitovať alebo zmeniť. Ak by sa o to niekto pokúsil, bolo by potrebné zmeniť dáta na všetkých užívateľských staniciach, ktoré sú v tejto distribuovanej databáze zapojené. Aktualizácie vykonáva a zaznamenáva každý účastník siete samostatne; výhoda ale spočíva v tom, že následne prebehne hlasovanie, počas ktorého musí vzniknúť konsenzus o jednotnej podobe respektíve kópii databázy. Po dosiahnutí tejto zhody sa databáza sama aktualizuje a najnovšia verzia sa uloží na každý uzol. Tento mechanizmus prináša mnoho výhod, ale aj ďalší dôvod prečo blockchain je, a v budúcnosti bude, čoraz viac populárnejší.

Dôveryhodnosť dát

Na to, aby bol vznikol nový blok a bol pridaný do reťazca, je potrebné splniť niekoľko podmienok. Prvou z nich je samotné vytvorenie bloku, ktoré vznikne vyriešením kryptografickej rovnice. V zásade ide o to, že každý nový blok obsahuje hash kód predošlého bloku. Na základe tejto informácie je možné vypočítať hash kód nového bloku. Uzol – počítač, ktorý vyrieši kryptografickú rovnicu (tento proces sa nazýva ťaženie) zdieľa informáciu s ostatnými účastníkmi/uzlami v sieti. Tento proces zdieľania informácie sa nazýva proof-of-work. Následne prebehne proces verifikácie „proof-of-work“ všetkými uzlami v sieti. V prípade, že dôjde ku konsenzu je blok pridaný do reťazca a databáza je aktualizovaná na všetkých uzloch. Ak by teda útočník zmenil informácie v starších blokoch, všetky bloky vytvorené po ňom by obsahovali nesprávny hash – informácie by boli nedôveryhodné. Kombináciou kryptografie a verifikačných opatrení je možné dosiahnuť dôveryhodnosť dát a informácií v každom jednom bloku.

Transakcie bez prostredníkov

Vďaka predchádzajúcim dvom bodom je možné docieliť asi najväčšiu výhodu tejto technológie, a to možnosť eliminovať tretie strany – prostredníkov z transakčného procesu.  Prostredníci slúžili pri transakciách ako spôsob zaručenia dôveryhodnosti transakcií. Predstavme si napríklad bankové operácie alebo právnické procesy. Ako príklad môžeme uviesť transakciu v banke. Dodávateľ vystaví klientovi faktúru na 200€. Klient otvorí internetbanking a pošle na účet dodávateľa 200€. Bankový systém overí v registroch a v databáze stav finančných prostriedkov na účte a spracuje požiadavku. V prípade, že prostriedkov je dostatok, dodávateľovi je sa peniaze pripíšu na účet. O čo ide? Ide o dôveru tretej strane – banke, v ktorej má klient uložené peniaze, že správne spracuje klientovu požiadavku a odošle správnu čiastku na správny účet. Žiadnymi bankovkami sa nehýbe; ide len o zmenu údajov v databáze, ktorú nemá pod kontrolou ani jedna strana. Dôvera medzi dvoma stranami v dnešnej dobe závisí na tretích stranách, ktoré sprostredkúvajú transakcie, minimalizujú riziko a zabezpečujú autenticitu a pravosť údajov. Vo finále však predstavujú bezpečnostné riziko, vyššie náklady a čas potrebný na overovanie údajov. Na čo sú teda potrební sprostredkovatelia transakcií, keď je dostupná technológia, v ktorej sú dáta overované celou sieťou užívateľov nezávisle a v reálnom čase? V zásade hovoríme o peer-to-peer (klient klient) interakcií, vďaka ktorej je možné absolútne zmeniť spôsob prístupu, overovania a obchodovania medzi jednotlivcami s minimálnymi nákladmi a časovými nárokmi.

Do tohto momentu sme sa venovali len pozitívnym stránkam tejto technológie. Má však blockchain aj svoje slabé stránky? Nepochybne áno, a preto sa na nich skúsime v krátkosti pozrieť.

Neefektívnosť

Princíp decentralizácie vyžaduje sieť tvorenú veľkým počtom uzlov – pracovných staníc. Výhodou sú už spomínané nulové prestoje, minimálny downtime, nemennosť dát a minimálna chybovosť. Nevýhodou však je neefektívnosť a vysoká spotreba energie, ktorá je spôsobená identickými operáciami bežiacimi na každom jednom uzle v sieti. Ide o dosiahnutie všeobecného konsenzu pomocou výpočtových algorytmov Proof of Work (PoW) alebo Proof of Stake (PoS). PoW (funguje na ňom Bitcoin), vyžaduje spustenie drahého počítačového výpočtu, známeho ako ťažba. Technológie využívajúce PoS, napríklad Ethereum, fungujú tak, že tvorca nového bloku je vybraný deterministicky, na základe jeho bohatstva – podielu v kryptomene. Ďalší vytvorený blok sa vytvára nielen podľa toho, koľko kryptomeny kto vlastní, ale tiež ako dlho. Vyššiu pravdepodobnosť na vytvorenie nového bloku tak má ten, kto drží menu rok, oproti tomu, kto len pol roka.

Náklady a rýchlosť siete

Ako už bolo spomenuté, úspešné fungovanie blockchain siete vyžaduje nody resp. uzly – pracovné stanice. Blockchain sieť je iba taká silná, ako veľká je táto sieť. Čim je väčšia, tým je bezpečnejšia a menej náchylnejšia na otrasy. Mnoho novovznikajúcich riešení využívajúcich blockchain technológiu trpí práve týmto nedostatkom – nedostatok uzlov. Nedostatok „zdrojov“ sa prejavuje hlavne a) vysokými nákladmi (uzly vyhľadávajú transakcie s čo najvyššími odmenami) a pomalými transakciami (uzlom s nižšími odmenami preto rastie doba spracovania). Práve preto je pri stavaní nových, ale hlavne funkčných blockchain sietí potrebné rozmýšľať nad spôsobom ako zabezpečiť dostatočný počet uzlov sieti, ako minimalizovať transakčné nákladmi užívateľov a zároveň ako minimalizovať transakčný čas operácií.

Politika

Tam kde je demokracia existuje aj politika. Blockchain sa väčšinou riadi (ne)písanými pravidlami vývojárskej komunity. Práve tento fakt vedie k vášnivým diskusiám a nezhodám. Mnohí vidia blockchain ako príležitosť, hlavne ak ide o transparentnosť a nové obchodné príležitosti. Naopak iní, hlavne banky a štát, vnímajú blockchain ako hrozbu a niečo čo zmení aktuálne zaužívané pravidlá.

Záver

Na záver spomenieme asi toľko, že blockchain je technológia, ktorá je prispôsobiteľná, možností jej aplikácie je mnoho. Tak ako každá nová technológia, tak aj blockchain zažíva svoju „hype“ vlnu, kedy väčšina nadšencov vníma iba jej výhody a naopak štát a štátne inštitúcie vnímajú jej potenciálne hrozby. Z nášho pohľadu existuje možností na využitie tejto technológie blockchain, či už v súkromnej, alebo verejnej sfére, nespočetne mnoho. Tak ako pri mnohých iných revolučných technológiách, akou bol bezpochyby aj internet, je len a len otázkou času, kedy sa vďaka technologickému pokroku a úsiliu technologických nadšencov podarí spomenuté nevýhody technológie eliminovať.


Clouds
chránime Vaše hodnoty

Aktuality

Contact
Kontaktné informácie

Sídlo spoločnosti

Na mape

V prípade záujmu o bližšie informácie alebo v prípade potreby produktovej podpory kontaktujte nás prosím cez tento formulár.